Sme rodina

Môj ocko sa rozhodol, že aj mama bude mať také priezvisko ako my dvaja. Tešila som sa, že budem družička. Na obecnom úrade si povedali svoje áno. Počúvala som ako prisahajú: „ V dobrom aj zlom, v zdraví aj chorobe, v šťastí aj nešťastí….
Dúfam, že sa im to všetko splní. Držím im palce. Mám ich veľmi rada.
Som šťastná, že sa o mňa starajú už tri roky.  Veľa krát som im dala zabrať, veď sa to odzrkadlilo aj na ockovom zdraví.
Naše prvé spoločné vianočné obdobie r.2001 bolo veľmi náročné. Veľmi ťažko som dýchala, ocko s mamou ma odviezli do nemocnice na oddelenie kde ma už lekári poznali. No neprijali ma tam, lebo mame povedali, že musíme mať papier z pohotovosti. Tak sme rýchlo šli do mesta kde je pohotovosť. Ja som už naozaj veľmi zle dýchala. Myslela som si, že už odídem medzi anjelov. Keď ma zbadal lekár a uvidel, že som omodrela, tak volal záchranku, ktorá ma odviezla tam na oddelenie, kde od mamy pýtali ten papier. Hneď ma napojili na prístroje. Kyslík dýchal za mňa. Zachránili ma.

Ocko bol veľmi rozrušený. Tiež sa mu ťažko dýchalo. Lekári mu zistili, že prekonal pľúcnu embóliu a tiež má cukrovku. Mama bola veľmi nešťastná. Bála sa o nás. Chodievala do nemocnice. Ja som bola na prízemí a ocko o dve poschodia vyššie. Silvester 2001 oslávila sama doma. Na Nový rok prišla za nami. Veľmi som sa potešila. Hovorila mi: „Katka neboj, prídem pre teba aj pre ocka. Onedlho budeme spolu doma.“

My sme s ockom asi spolu prepojení, lebo keď je mne zle, tak aj ockovi. A ja tiež cítim, keď sa ockovi zhorší zdravotný stav. Vtedy som nervózna, plačem a je mi ľúto, že má mama s nami veľa starostí. Aspoň, že ona je zdravá. Som rada, že je ocko s nami. Raz som počula ako sa mama s niekým rozpráva, že nejaký ocko odišiel od svojej rodiny lebo sa nechcel starať o deti, ktoré boli tak choré ako ja. To bola škoda, lebo ich mamička mala určite veľa trápenia. Bola na všetko sama. Určite bola smutná.

Teším sa, že je ocko s nami, a že svadbou potvrdil, že to tak bude naďalej. Hostina sa vydarila, prišlo veľa hostí, čomu som sa veľmi tešila. Ja zbožňujem návštevy. Starkú, starkého, krstných rodičov, Ľudku, tetu Magdu, uja Boža, tetu Lydu, Radku, a ostatných.
Každý si ma všíma, rozpráva , neviem koho počúvať. Škoda, že sa nedočkajú odpovede na otázky: „ Katka, ako sa máš? Ako sa cítiš?“
Ja im len odpoviem tichom, alebo povzdychom.
No, keď zbadajú moje veľké oči, tak vedia, že som spokojná. Moje oči si všimne hneď každý.    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *