Ockova pomocníčka

Ocko okrem mňa mal rád aj zvieratká. Tých sme mali na dvore veľa. Vždy, keď priniesol niečo z burzy, najprv ich ukázal mne. Už z diaľky som počula šuchotanie v krabici, a keď ju otvoril vykúkali malé kuriatka alebo káčatká. Tie boli nádherné. Robili : pí, pí, pí, … akoby ma volali: „ Katka poď sa hrať. Poď vonku.“ Ja som ich len počúvala.
Najviac sa mi páčilo, keď ma mama dala k nim do voliéry v hojdacom kresle. Komuže je lepšie ako mne? Hojdám sa, a okolo mňa behajú kuriatka, sliepočky, kačičky a holúbky.
Raz ma ocko s mamou prekvapili, keď ma zobrali vonku a na záhrade som zbadala kozičky. Pásli sa, a keď nás zbadali, prihovorili sa ich rečou: Mé, mé, mé, … to bolo zaujímavé.

Mama mi povedala, že ich bude dojiť a mliečko budem piť ja. Viete, aké bolo dobré? Konečne som začala priberať, a aj stolica sa mi upravila, lebo s tou sme mali vždy trápenie. Bolievalo ma bruško lebo som sa nemohla vykakať. Veľa krát až po troch – štyroch dňoch, aj to vďaka mame a teplomeru.
No, keď mi zachutilo kozie mliečko, tak sme teplomer mohli odložiť. To bolo super, hlavne cítiť spokojné črievka a bruško.

Keď som mala tri roky, prišli k nám dve dievčence, mama mi ich predstavila, že sú to Andrejka a Lucia moje sesterničky ( druhého pokolenia). Bolo s nimi veselo. Učili sa dojiť kozy. To bola ale sranda. Aj keď som to nevidela, lebo som ležala v izbe, ale keď prišli dnu a rozprávali ako ich moja mama učila dojiť, že sa najskôr báli, keď koza na nich pozrela nevedeli či ju môžu chytiť.
Ako sa bude koza tváriť? Neublíži im? No odhodlali sa a najskôr sadla Lucia na stolček, pozrela na kozu, chytila vemienko a zatlačila. Od radosti zvýskla. Kozička zazrela, povzdychla si, a ktovie čo si pomyslela. Trpezlivo stála a mliečko pribúdalo do vedierka. Takto sa dojiť učili aj ďalší moji kamaráti.

Celé prázdniny u nás boli deti, sesterničky Maťka, Miška, Ľudka a Jakub. Aspoň mojej mame pomáhali pri dojení a pasení. Najradšej som mala Jakuba. Bol to môj dobrý kamarát. Keď šiel okolo mňa, prihovoril sa mi. Veľa pomáhal ockovi vonku pri zvieratách. Ja som sa vždy tešila na jeho mamu. Ona keď prišla k nám vždy bolo veselo. Stále niečo rozprávala a ja som ju rada počúvala.

Po nejakom čase sa zrazu mama rozhodla, že kozičky dáme preč, lebo podľa tety doktorky som nemohla piť kozie mlieko, lebo som mala zlú krv. Chýbali mi červené krvinky. A vraj toto mlieko ich ničí. Neviem či to bola naozaj pravda, no mama mi prestala to mlieko dávať. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *