Ocko je tu.

Dnes prišiel prvý krát za mnou aj ocko. Ja idem domov, tak ako mi to včera povedala mama. Teším sa. No ocko plače…… Lekárka hovorí, že sa máme pripraviť na to najhoršie. Prognóza je veľmi zlá. Nie, nie, to nie je pravda. Včera hovorila, že sa nedožijem do rána. Ja som  sa zobudila, je ráno a som tu s vami.  Ona klame. Neverte všetkému čo hovorí.  Už žijem jeden celý deň. Čo na tom že veľa vraciam, nechcem mamine mlieko. To je len preto, že nie som doma. Že nemám kľud. Veď tu je zle. Samé prístroje, ktoré len pípajú, často oznamujú, že ťažko dýcham. Musia mi stále pomáhať. Ja to prekonám. Budem zdravá. Prečo odchádzate? Nenechávajte ma tu. Prosím. Mama nechoď.

Mama chodí za mnou každý deň, nosí mi mliečko. No ja ho nechcem. Sestričky sa trápia s odsávaním. Veľa vraciam, nič vo mne nezostáva. Stále som rovnaká. Už mám týždeň a nepribrala som ani deko.  Čo sa to so mnou deje?  Celá sa trasiem. Lekári behajú okolo mňa. Zasa napájajú na prístroje. Na hlávku mi dali hadičky a pozerali na obrazovku. Nakoniec napísali do papierov diagnóza Epilepsia. Záchvaty ma trápia každý deň. Je to veľmi nepríjemné. Už mám asi 5 liekov, ktoré mi dávajú ráno, naobed aj večer.

Po mesiaci mi pribudlo ďalšie nové slovko v zozname diagnóz  Mikrocefalia. Hlávka nerastie, stále rovnaká. Mozoček sa nevyvíja. Lekár mame povedal, že mozog sa vyvíja do jedného roka. Môže sa stať ešte zázrak. Tak ja môžem byť ešte zdravá. Ja budem v poriadku. Ach mama, tak sa teším.

Prečo ten prístroj tak hlúpo píska? Prečo zle dýcham? Prečo som horúca? Sestrička hovorí, že mám teplotu. Mama prišla na mnou. Počujem ako lekárka hovorí: „ Katka má zápal pľúc. Ak ste veriaci dajte ju pokrstiť. Je tu v nemocnici kňaz…. Katka zoslabne a umrie…. Nemá žiadne šance na prežitie.“  Ako sa to ťažko počúva. Prišiel pán farár. Pokvapkal ma vodičkou, všetci sa pomodlili a mama s ockom ešte pri mne zostali. Hladkali ma a prihovárali sa. Vôbec sa im nechcelo ísť preč. Ja som bola len rada, že sú tu so mnou. Konečne sme spolu ako rodina.

Prečo mama za mnou neprišla? Prečo tu nie je, keď ju potrebujem? Už som ju dlho nepočula. Chcem vidieť svoju mamu. Mama, mama kde si? Už ma z toho bolí hlava a zasa mám kŕče. Bolí ma celé telo. Trasiem sa. Už sa to nedá vydržať. Čo so mnou robia? Dali mi sirup no je zlý, nechcem ho. Nie nedávajte mi čo nechcem. Vyvrátim to. Už som celá mokrá a zašpinená. Sestrička ku mne prišla a prezliekla pyžamo. Je mi zle. Prečo ma stále bolí bruško? Mama kde si? Zasa mi dali do bruška nejaké lieky. Vraj sa ukľudním a budem spať. Zaspím a nič nebudem cítiť. Ale ja cítim každý pohyb, každý dotyk. Cítim všetko. Prečo si myslíte, že ničomu nerozumiem?

Je to asi preto že len ležím a neviem rozprávať. Čo odo mňa chcete?

Počujem známy hlas. Mama, mamička, Ty si prišla? Ty si nezabudla na mňa. Som šťastná, že si tu. Počujem ako sa sestrička pýta: „ Mamička chcete si zobrať Katku do náručia?“ Mama má slzy v očiach. Plače. Plače od radosti a dojatia, že má konečne svoje dieťa pri sebe. Mama, cítim Tvoju vôňu, cítim Tvoje teplo. Si krásna. Si moja. Nech sa neskončí táto chvíľa. Mama chcem byť stále s Tebou.

Prečo ma zasa dávaš do postieľky a odchádzaš. Zasa budem sama. Je tu dlho. Chcem ísť domov. Mama s tebou mi je dobre. Nezabudnem ako mi bolo teplo v Tvojom náručí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *