Moje prvé narodeniny

Moje prvé narodeniny boli veľký zázrak. Všetkých som prekvapila. Chcete vedieť prečo?
Keď som mala mesiac, dostala som prvý zápal pľúc a ujo doktor povedal: “ Ak ste veriaci, dajte pokrstiť dieťa, lebo môže kedykoľvek umrieť.“ Vôbec som tomu nechápala, ťažko sa mi dýchalo, bola som rozrušená. Veď aj chcem žiť, prečo to hovorí? On klame.
No odvtedy som bola ešte tri krát v nemocnici, lebo som mala horúčky. Zápal pľúc mi skracoval život, to hovorili ujovia v bielych plášťoch. Epileptické záchvaty mi ničili mozoček. Hlávka nerástla. Často ma bolela. Bolieť ma trestala vždy len na chvíľu, keď mi mama dala lieky. Po nich som stále spala.
No mýlila som si dni s nocou. V noci som dávala pozor na mamu a cez deň zasa ona na mňa. Mali sme to pekne rozdelené.

Prišiel deň s veľkým D. Moje prvé narodeniny. Mama s ocinom sa veľmi tešili, že som s nimi a nenaplnili sa prognózy doktorov. Mama ma zobrala na ruky a ukázala krásnu tortu. Čudovala som sa čo to svietilo na nej? Mama hovorila, že to sviečočka svieti, že ju mám sfúknuť a niečo si želať. Tak som si želala, byť čo najdlhšie s mojou mamou a ockom. Tá torta bola naozaj krásna, no škoda, že som ju nemohla ochutnať. Ani prst do nej namočiť, tak ako to robia ročné deti.

Keďže som mala narodeniny v lete cez prázdniny, tak prišla k nám sesternička Ľudka, ktorá mi kreslila obrázky a napísala: „ Katka, uzdrav sa “. No ja som tomu nerozumela, veď som bola zdravá, nič ma nebolelo. No asi myslela to, že som s ňou nemohla behať po dvore. Že som jej neukázala holúbkov, ktorých mal ocko vo voliére. On ma vždy zobral k holubom a spolu sme sedeli vonku. Páčilo sa počúvať hrkútanie. 



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *