Mama, ratuj ma

Idem domov. Konečne po polroku svojho života idem k svojím rodičom. Budem mať vlastnú postieľku. Spať budem doma. Mama sa musí naučiť dávať mi pravidelne lieky a zvykať si na nový režim. Často ma treba odsávať, polohovať, keďže sa neviem otočiť. Jesť  mi dáva len cez hadičku v nose striekačkou. Je to zvláštne a pre mamu veľmi ťažké. Vidím ne nej, že je unavená. Nespáva celé noci, lebo ma sleduje a dáva pozor aby som sa nezadusila. Ocko chodí do práce. Vidím ho len poobede. Vždy sa teším, že príde domov a prihovorí sa mi. Občas ma zoberie na ruky a pritúli. Je krásny pocit, keď cítim, že som v tejto rodine vítaná a oplatí sa žiť.

Budem bojovať zo všetkých síl aby sme boli čo najdlhšie spolu.

Mama sa mi prihovára a drží ma v náručí. Čo to ide so mnou robiť? Vyzlieka ma. V kuchyni je teplo, to asi preto. Počujem ako v sporáku niečo praská. Čo to? Mama mi hovorí, že horí ohník, aby sme mali teplúčko a zohriala sa voda na kúpanie.
Mama ma ide kúpať? Nie, to nechcem. Nerada sa kúpem. V nemocnici na umývali v umývadle, bolo to strašné, voda niekedy veľmi rýchlo tiekla. Občas bola studená, nepáči sa mi kúpanie. Mama sa čuduje prečo sa vzpieram. Mám záchvat, nie, nie ja nechcem ísť do umývadla….. Kde ma to mama dáva? Čo to je? Počujem, ako mi hovorí: „Aha Katka, si vo vaničke, vidíš aká je dobručká a teplučká vodička. Má pravdu, je mi dobre, ale aj tak sa bojím, čo ak mi bude zle. Čo ak sa utopím.

Počujem ocka, ako sa mi prihovára: „ Komu je to dobre? Kto sa to tu rozvaľuje vo vani? Idem k tebe, čo Ty na to? Čo mi to ten oco hovorí? On chce ísť ku mne? Nevmestí sa, tá vaňa je len moja. Nepustím do nej nikoho.
Mama ma rýchlo preložila na osúšku. Utiera mi hlavu, oči, nos, ruky, nohy, … prihovára sa. Ponatierala ma voňavým olejčekom, a cítim jej teplú ruku na mojej nohe. Hladká ma, masíruje. Mne je tak dobre, cítim sa fajn, keď sa ma mama dotýka. Obliekla mi dupačky. Tie tiež krásne voňajú, tak ako všetko naokolo. Ešte ma učeše, nech som pekná. Ja viem, že som pekná, som krásna. A to sa ešte budete čudovať , aká slečna so mňa vyrastie.
Už ležím v postieľke. Hračky sa na mňa usmievajú. Mama mi pustila zvonkohru. Páči sa mi, no nesmie dlho hrať. Nerada počúvam dlho to isté dookola.

Mama mi robí večeru. Dáva do striekačky mliečko. Hovorí mi: „ Katka dobrú chuť, …“
Čo to je? Ja necítim chuť, cítim len plné bruško, a tak veľmi plné, že už ide všetko von z nosa aj ústočiek.
Mama ma odsáva, už mi je lepšie. Zobrala ma na ruky, aby som si odgrgla. Nič nepočuje, len cíti niečo mokré na pleci.
To zasa vraciam. Nič neudržím v sebe, nepáči sa mi mlieko, nechcem ho. Nemám rada také mlieko.

Položila ma do postieľky, vyzlieka pyžamo, celá som mokrá a špinavá. Ešte aj plienka je plná. Ach jáj, všetko to tu smrdí.
Mamááá, ratuj ma.
Dávam ja tej mama zabrať, toto je robím každý deň a hlavne po kúpaní.
Ale je to sranda, keď som čistučká, navoňaná, tak sa celá pokakám alebo povraciam. Len nech sa mi venuje.
Tak sa teším, že sa ma dotýka, že stále niečo so mnou robí.

 

Kto vyhrá? Vojtovka alebo záchvat?

FB stránka: Život očami anjela

Katka – anjelik