Kto vyhrá? Vojtovka alebo záchvat?

Počula som pána doktora ako mame hovorí, že bude chodiť so mnou cvičiť. Vraj ju na rehabilitácii naučia Vojtovú metódu. Čo to je? Vôbec som nechápala, až kým ma mama nepovyzliekala a jedna teta mi začala stláčať body na chrbáte, ale aj na hrudníku a to strašne, ale strašne bolí. No vraj musím vydržať. Keď mi cvičenia pomôžu tak budem vedieť sedieť a aj behať. Tak sa teším a čakám. Mama doma so mnou cvičí každý deň. Veľmi ma to bolí. Plačem. Mama sa nevzdáva, no ja nereagujem. Nedvíham ruku, nepohnem nôžkou. Mama je nešťastná. Plače so mnou. Ocko prišiel k nám a keď videl ako plačem, plakali sme všetci traja. Som rozrušená, zle sa mi cvičí, mám záchvat. Ako dobre, aspoň ma už nebude trápiť. Budem len oddychovať.

Mama sa nevzdáva. Aj na druhý deň hneď ráno ma zasa vyzliekla a už plačem od bolesti. Nerozumie mi nikto, že ma to bolí. Prečo ma tak trápia? Keď nevnímajú plač, tak budú vnímať záchvat. Aspoň prestanú. Mama sa mi bude inak venovať. Lepšie je spať v jej náručí, alebo len tak oddychovať v postieľke. Prečo ma majú trápiť? Nakoniec aj pán doktor povedal, že sa neoplatí cvičiť, lebo vojtovka zhoršuje epilepsiu. Tak som vyhrala. Nik ma už nebude nútiť, aby som cvičila.

No mamu trápi, že neviem v ruke držať hrkálku. Už by som mala chodiť, no neviem sa pretočiť, ani sedieť. Neukážem na hračky, nepoviem slovíčko. Jesť tiež nedokážem sama. Stále ma kŕmia striekačkami rovno do žalúdka. V dvoch rokoch mi v nemocnici vybrali z nosa hadičku a dali inú do bruška. Konečne ma nedráždi v nose. Ujo doktor povedal, že ani chorá nebudem už tak často bývať. Tak uvidíme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *