Katka, ty si moja dobíjačka.

Moju mamu veľmi obdivujem, ako sa o mňa stará, presne vie čo kedy potrebujem. Číta mi myšlienky. Vždy hovorieva, že načúva vlastnej intuícii. Niektoré tety jej dávajú rôzne rady, no ona vždy počúva svoj inštinkt a ten ju nikdy nesklamal.  Občas sa pristihne, že váha, či by nemala so mnou viac cvičiť, chodiť na rehabilitácie. No keď začne mať takéto úvahy, zneistenia, ja ju uzemním. Dostanem záchvat alebo zápal pľúc a ona sa potom ukľudní, že je všetko tak ako má byť.

Ja som šťastná, keď príde ku mne, pozrie mi do očí a povie: „Katka, ty si moja dobíjačka. Tie tvoje nádherné veľké oči ma napĺňajú úžasnou energiou“.

Musím sa pochváliť. Ja som moju mamu veľa naučila.

Niekedy si hovorím, či to už nepreháňam.

Celé noci pri mne bdie, keď sa mi zhorší dýchanie. Alebo, keď ráno vstaneme a dostanem silný záchvat, mama sa už celý deň nevie sústrediť na nič iné, len byť v mojej blízkosti.

Nemôže odísť na výlet, alebo len tak spokojne niekde s kamarátkami. Ak by aj niekde odišla, vždy by bola myšlienkami so mnou. Nikdy sa neuvoľnila. Tak je radšej so mnou doma.

Každú chvíľu ma odsáva, polohuje, hladká, mojká. Celý deň je v znamení dívania sa na hodiny, aby mi mohla dať piť alebo jesť. Ja si neviem nič vypýtať..
Žijeme zo dňa na deň. Nič neplánujeme. Naučila som ju žiť v prítomnosti.

Celý náš spoločný život berie  s pokorou. Je vďačná za každý okamih. Za každý čo i len maličký pokrok. Pre niektorých ľudí samozrejmé veci , no pre moju mamu veľké  zázraky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *