Chlpaté čudo.

Kto to je? Len to tu pri mne funí, bozkáva ma a oblizuje. Oči má krásne. Díva sa na mňa a čuduje ako ťažko dýcham. Odtiahne sa odo mňa, asi na ma bojí. Na chvíľu mi dá pokoj. Ja sledujem, kde je a čo sa bude diať ďalej. Mama mi hovorí: „Aha, Katka máme pre teba šteniatko. Volá sa Bárka.“ To naozaj? Nechcela som tomu veriť. Mama sa mi prihovára: „Ak chceš, môže spávať pri tebe.“
„Áno, áno mama chcem.“ Zažmurkala som očkami. Teším sa až tak veľmi, že som dostala záchvat. Myká ma, trasiem sa. O chvíľku to prechádza. Bárka ma sleduje. Opatrne príde ku mne a ovoniava ma. Začne mi oblizovať hlávku. Ja som ticho. Je to príjemné. O chvíľku prejde k rúčke a aj tú mi masíruje svojím jazýčkom. Začína sa mi to páčiť.  

Je večer. Mama sa ma pýta: „No čo Katka, podelíš sa s Bárkou o postieľku?“ Ja bez váhania zažmurkaním prisvedčím: „Áno“. Bárka leží bez pohnutia pri mne. Dávam na ňu pozor. Ja ani nedýcham, som tak potichu, aby som ju nezobudila.

Každý deň mi robí Bárka spoločnosť. Teším sa, keď vyskočí na posteľ a začne sa mi venovať. Mama hovorí ockovi: „Všimol si si, že Katka nemá tak často záchvaty? Veď mávala aj 15 denne a niekoľko dní už sledujem, že možno jeden – dva cez deň.“

Mama sa teší, že mi Bárka pomáha. No a pomáha aj jej. Kým som bola v nemocnici a lekári povedali, že sa má mama s Ockom pripraviť na to, že umriem, tak im Bárka veľmi pomohla zahnať depresie. Mama pri nej nestíhala myslieť na to najhoršie. Musela sa venovať Bárke, naučiť ju chodiť vonku na wc, taktiež ju učila ako sa správať v spoločnosti. No síce to ju nebolo treba ani učiť, lebo Bárka je taký cirkusant.  Kto ju zbadá, hneď si ju obľúbi a ona sa predvádza. Postaví sa na zadné labky a prednými labkami prosí piškótku. Takže máme doma veselo. Bárka behá po izbe, prihovára sa takým jemnučkým štekaním. Je veľmi milá a aj rozumná. Presne vie, keď ma mama oblieka, že ideme vonku. Ona prvá čaká pri dverách, a keď ma mama položí do kočiara, nestihne sa otočiť a Bárka zaujme svoje miesto pri mojej hlave.

Raz v noci bola Bárka zobudiť mamu. Mama si myslela, že jej treba ísť vonku na potrebu. No Bárka zostala pri mojej posteli. Mama sa čudovala, čo to znamená. Veď ja spím. No o chvíľku sa prebúdzam so silným epileptickým záchvatom. Mama mi dáva prvú pomoc. Najskôr sleduje či záchvat prejde. Áno prechádza. Už sa ukľuďňujem, no o chvíľu znova a silnejší. Už aj plačem. Kŕč mi spôsobil bolesť. Mama mi dala diazepam na ukľudnenie. O chvíľku zaspávam. Už je dobre.

Ráno mama hovorí: „ Som šťastná, že máme Bárku, zachránila Katke život.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *