„ Áno, mama toto je moja muzika“.

Niektorí ľudia si myslia, že ja ničomu nerozumiem, keďže iba ležím a nerozprávam.
Júúúúj, čudovali by ste čo všetko ja viem. Len Vám to nemôžem povedať. Neviem slovami vyjadriť čo cítim. Mama to má so mnou ťažké. Hlavne, keď plačem a ona nevie čo mi je. Vždy len háda či ma bolí bruško, či zuby alebo hlava. Ja bývam aj prefíkaná, plačem aj keď ma nič nebolí. Ja sa len prihováram, chcem aby sa mi viac venovala.
Raz sa mi rátalo, keď mi mama púšťala ľudové pesničky. Mne sa to vôbec ale vôbec nepáčilo, tak som sa ozývala.
Mám takú svoju slovnú zásobu: Gvé, gvé, gvé… Mama si myslí, že sa mi to páči, tak mi ich púšťala čoraz častejšie, no keď zbadala, že mám záchvat ,tak si uvedomila, že to asi prehnala. Prišla ku mne a pýta sa: „Katka, páčia sa ti tieto pesničky? No ja som nijako nereagujem. Som na ňu nahnevaná.

Ja tancujem . Ako?

Mama mi vidí v očiach iskru. Som úplne kľudná. Ani záchvaty už nemám. No a keď sa ma opýtala či sa mi páčia tieto pesničky, hneď som zažmurkala očkami. To znamenalo: „ Áno, mama toto je moja muzika“.
Stačilo počuť deti a bola som spokojná. Mne nebolo dopriate chodiť do škôlky.  Ja som ani vlastne nevedela čo to škôlka je. Mama mi rozprávala, že tam sa deti hrajú a učia básničky.

Trošku sa zaspomínam.

 Vždy som sa tešila, keď začali prázdniny, lebo vtedy sme mali plný dvor detí. Prišli k nám moje sesterničky a tie sa predbiehali v rozprávaní zážitkov. Veľa krát som nevedela koho skôr počúvať. Dievčatá sa chválili ako dojili kozičky. Jakub sa s ockom rozprával o tom, kde ich pôjdu na ďalší deň pásť. S Veronikou sme počúvali rozprávky, a ona mi rada aj recitovala básničky. No a čo sa mi najviac páčilo, keď prišla ku mne a hladkala ma po líčku.  

No a keď prišla teta Klaudia, tej sa jazyk nezastavil. Ju som vždy veľmi rada počúvala. Zbožňovala som ju. Ona sa venovala takým deťom ako som ja. Vedela vycítiť ako deti reagujú a čo potrebujú. Mamu vždy správne usmernila, za čo som jej vďačná. Teta chodievala na rôzne kurzy, ktoré mi mohli pomôcť. Potom svoje skúsenosti a postrehy vyrozprávala mame. Teta Klaudia má zázračné schopnosti. Opýtala sa ma: „Katka, môžem ťa masírovať?“ Ja som žmurkla: „ Teta, ty môžeš všetko“.  Masírovala mi ruky, nohy, aj chrbát, bolo to veľmi príjemné. A keď ma obalila dekou, to bol krásny pocit bezpečia. Tá terapia sa volá Bazálna stimulácia. Mne sa vždy páčilo všetko čo som mnou teta robila. Hlavne, že sa mi niekto venoval. Preto som ju mala tak rada.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *